Pozorovanie nebeských objektov cez teleskop

Pozorovanie vesmíru cez teleskop je fascinujúcou činnosťou, ktorá umožňuje objavovať krásy nočnej oblohy a vzdialených vesmírnych objektov. Mnoho ľudí sa však pýta, čo reálne uvidíme cez teleskop? V tomto článku sa pozrieme na to, aké objekty môžeme pozorovať, ako ich vidíme a aké teleskopy sú na to najvhodnejšie.

Mesiac

Je to azda najpopulárnejší a najjednoduchšie pozorovateľný objekt na oblohe.

Aj teleskop s malým priemerom objektívu umožňuje pozorovať krátery, pohoria a moria na povrchu Mesiaca. Detailné pozorovanie mesačných útvarov je možné aj pri nižších hodnotách priblíženia.

Slnko

POZOR !!! Pri pozorovaní slnka musíme VŽDY použiť certifikovaný astrosolárny. filter vhodný pre daný typ teleskopu, ktorý sa nasadzuje výlučne pred objektív teleskopu alebo využiť špeciálny teleskop s integrovaným H-α filtrom.

V opačnom prípade nastane okamžité a trvalé poškodenie zraku !!!

Ak pozorujeme slnko cez astrosolárny filter, môžeme na ňom pozorovat slnečné škvrny.

Astrosolárny filter je vhodný pre pozorovanie čiastočných zatmení slnka alebo tranzitov Platéty Merkúr.

Ak však chceme pozorovať javy v slnečnej atmosfére ako napr. Protuberancie a erupcie, musíme na to využiť špeciálny ďalekohľad s integrovaným H-α filtrom.

Planéty

Planéty sú takisto veľmi atraktívnymi objektmi pre pozorovanie, najmä pre amatérskych astronómov. Cez teleskop môžeme pozorovať:

Vnútorné planéty :

Možnosti pozorovania vnútorných planét sú pomerne obmedzené.

Vzhľadom na polohu ich obežnej dráhy okolo slnka ich vieme pozorovať LEN vo vhodnej pozícii voči zemi a slnku.

Spravidla ich možno pozorovať len určitý čas po západe slnka alebo určitý čas pred východom slnka , v závislosti od toho v ktorej konkrétnej polohe sa práve nachádzajú.

Najvhodnejšími pozíciami sú tzv. Elongácie pri ktorých slnko, pozorovaná planéta a zem vytvárajú pravouhlý trojuholník, pričom pravý uhol sa nachádza na pozorovanej planéte. Pri týchto polohách sa vnútorné planéty javia uhlovo najvzdialenejšie od slnka.

• Venuša: V závislosti od relatívnej polohy voči zemi a slnku ju vieme pozorovať :

- Ako zorničku (Pred východom slnka).

- Ako večernicu (Po západe slnka).

Vzhľadom na skutočnosť, že viditeľná strana venuše nikdy nie je pre pozorovateľa zo zeme osvetlená úplne ale len čiastočne, možno na venuši pozorovať fázy , podobne ako pri mesiaci. Ak sa nachádza Venuša vo vhodnej polohe, je z pomedzi všetkých planét najjasnejšia.

• Merkúr : Je najťažšie pozorovateľný kvôli jeho malej vzdialenosti od slnka, ale počas vhodnej polohy sú jeho fázy takisto viditeľné.

Vonkajšie planéty :

Pozorovateľnosť vonkajších planét závisí takisto od vzájomnej poloholy konkrétnej planéty voči zemi a slnku. Avšak v prípade vonkajších planét sú možnosti pre ich pozorovanie priaznivejšie. Vo vhodných relatívnych polohách resp. úsekoch pre pozorovanie sa nachádzajú po dlhší čas , a na rozdiel od vnútorných planét ich vieme vo vhodnej polohe pozorovať počas celej noci.

Najvhodnejšou polohou pre pozorovanie vonkajších planét je tzv. Opozícia , pri ktorej sa planéta nachádza na opačnej strane ako slnko.

• Mars: V čase opozície môžete s pomocou teleskopu s väčším priemerom objektívu vidieť detaily ako polárne čiapočky a tmavé oblasti na povrchu.

• Jupiter: Najväčšia planéta slnečnej sústavy s viditeľnými pásmi a jeho štyrmi najväčšími mesiacmi - Galileiho mesiacmi (Io, Europa, Ganymedes, Callisto).
• Saturn: Jeho ikonické prstence sú viditeľné už aj pri malom priblížení (20x) pričom pri väčších teleskopoch môžete pozorovať aj medzery v prstencoch a niektoré jeho mesiace.

Čas, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi návratmi pozorovanej planéty do tej istej vzájomnej polohy vzhľadom na pozorovateľa na Zemi sa nazýva Synodickádoba obehu .

Tento čas závisí od Siderických dôb obehu Zeme a pozorovanej planéty okolo slnka.

Čas ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi návratmi planéty do tej istej polohy vzhľadom na hviezdy sa nazýva Siderická doba obehu .

Siderická doba obehu zeme okolo slnka je približne 365,25 dní.

Pre simuláciu vzájomného postavenia planét v slnečnej sústave existuje zaujímavý online dostupný softvér Solar System Scope .

Pre simuláciu (nočnej) oblohy na konkrétnom mieste na zemi v konkrétnom čase je výhodné použiť open source softvér Stellarium , dostupný pre windows, linux a mac a aj ako mobilná aplikácia pre android a ios.

Hviezdy a dvojhviezdy

Cez teleskop vieme pozorovať veľmi veľa jednotlivých hviezd.

Počet pozorovateľných hviezd v zornom poli teleskopu a ich jasnosť závisia od veľkosti priemeru objektívu teleskopu a svetelných podmienok.

Špeciálnym zážitkom je pozorovanie dvojhviezd. Rozlišujeme viacero druhov dvojhviezd:

• Optické dvojhviezdy:

Sú to 2 samostatné hviezdy, ktoré nie sú vzájomne gravitačne viazané, len sa pre pozorovateľa premietajú do rovnakého smeru. Napr :

- Albireo v súhvezdí Labuť, kde jedna hviezda je oranžová a druhá modrá.

• Gravitačne viazané dvojhviezdy:

Sústava 2 resp. viacero hviezd obiehajúcich okolo spločného ťažiska.

- 4-hviezdna sústava resp. 2 dvojhviezdne sústavy Mizar a Alcor obiehajúce okolo spoločného ťažiska.

• Kombinovaná sústava :

- Castor je Optická trojhviezda, pričom každá jedna zo zložiek je gravitačne viazaná 2-hviezdna sústava.

Hmloviny

Hmloviny sú oblaky plynu a prachu v našej galaxii. Niektoré z nich sú viditeľné aj cez amatérske teleskopy:

•  Hmlovina Orion (M42): Nachádza sa v súhvezdí Orion a je jednou z najjasnejších hmlovín, viditeľnou aj voľným okom.

•  Hmlovina činka (M27)

Galaxie

Galaxie sú obrovské zoskupenia hviezd vzájomne gravitačne viazaných. Niektoré z najjasnejších galaxií môžete pozorovať aj cez menšie teleskopy:

• Galaxia v súhvezdí Trojuholník (M33): Ide o 3. najväčšiu galaxiu v miestnej skupine galaxii.

• Vírová galaxia (M51): Galaxia s výraznou špirálovou štruktúrou, viditeľná cez stredne veľké teleskopy.

Hviezdokopy

Hviezdokopy sú sústavy väčšieho počtu vzájomne gravitačne viazaných hviezd.

Rozlišujeme :

• Otvorené hviezdokopy:

Plejády (M45): Otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk, viditeľná voľným okom.

• Guľovéhviezdokopy:

Guľová hviezdokopa M13: Nachádza sa v súhvezdí Herkules a je jednou z najjasnejších guľových hviezdokôp na oblohe.

Ako vidíme objekty cez teleskop

Obraz, ktorý vidíme cez teleskop, závisí od niekoľkých faktorov:

• Priemer objektívu resp. primárneho zrkadla teleskopu:

Teleskop s väčším priemerom zachytí viac svetla a v dôsledku toho budú v ňom pozorované objekty jasnejšie.

• Ohnisková vzdialenosť objektívu a okuláru, zdanlivé zorné pole okuláru: Parametre ktoré spolu definujú priblíženie a zorné pole teleskopu.

Veľkosť priblíženia je priamo úmerná ohniskovej vzialenosti objektívu resp. Primárneho zrkadla a nepriamo úmerná ohniskovej vzdialenosti okuláru.

• Kvalita optiky teleskopu: Lepšia kvalita optiky znamená ostrejší obraz a v prípade šošovkových teleskopov lepšiu kompenzáciu farebnej chyby.
• Pozorovacie podmienky: Svetelné znečistenie, atmosférické podmienky a výška nad horizontom ovplyvňujú kvalitu pozorovania.

Druhy teleskopov a ich použitie

Existujú tri hlavné druhy teleskopov, pričom každý typ má svoje výhody aj nevýhody:

• Refraktory: Využívajú pre zobrazovanie šošovky.

V závislosti od konkrétneho druhu oprickej konštrukcie a kvality vyhotovenia optiky vedia poskytnúť rozličnú kvalitu obrazu.

Existujú šošovkové teleskopy od tých najlacnejších a najmenej kvalitných až po tie najdrahšie a najkvalitnejšie.

Šošovkové teleskopy s väčším priemerom objektívu tj. d>150mm sú cenovo nedostupné pre bežného pozorovateľa.

• Reflektory: Využívajú pre zobrazovanie zakrivené zrkadlá.

Poskytujú pomerne dobrú kvalitu zobrazenia za relatívne nižšiu cenu.

Vyžadujú však pravidelnú údržbu (kolimáciu), a kvôli otvorenej optickej sústave sa môžu ľahko znečisitiť prachom. Takisto tu nastáva mierny problém s ostrením. V minulosti boli zrkadlové ďalekohľady kvalitnejšie ako šošovkové, pretože nemajú farebnú chybu, ktorú šošovkové ďalekohľady nevedeli kompenzovať.

V závislosti od konštrukcie optickej sústavy rozlišujeme teleskopy typu newton a cassergrain.

Vzhľadom na to, že sú cenovo dostupnejšie pri väčších priemeroch objektívu. môžu byť vhodné pre pozorovanie hmlovín, galaxií a hviezdokôp.

• Katadioptrické teleskopy:

Využívajú pre zobrazovanie kombináciu zrkadiel a šošoviek.

Základná optická sústava katadioptrických teleskopov vychádza z optickej sústavy zrkadlových ďalekohľadov. V závislosti od typu korekčnej šošovky rozdeľujeme ďalekohľady na :

- Ďalekohľady s korekciou typu Schmidt

- Ďalekohľady s korekciou typu Maksutov

V kombinácii s 2 typmi základnej optickej sústavy tak existujú 4 typy katadioptrických ďaľekohľadov :

- Schmidt-Cassegrain

- Maksutov-Cassegrain

- Schmidt-Newton

- Maksutov-Newton

Teleskopy typu Cassegrain disponujú vďaka svojej konštrukcii oproti ostatným modelom polovičnou dĺžkou tubusu.

Tipy pre úspešné pozorovanie

Pre to aby ste mali z pozorovania čo najlepší vizuálny zážitok, je vhodné zvážiť nasledovné tipy :

• Vyhľadajte tmavú oblohu: Svetelné znečistenie výrazne ovplyvňuje viditeľnosť objektov. Napr. Park tmavej oblohy v Poloninách.
• Prispôsobte sa podmienkam: Počkajte na stabilné atmosférické podmienky a pozorujte objekty, keď sú čo najvyššie na oblohe.
• Používajte vhodné okuláre: Rôzne okuláre poskytujú rôzne priblíženie a zorné pole. Pre začiatok zvoľte okulár s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou tj. s menšou hodnotou priblíženia (a širším zorným poľom) a postupne vymieňajte podľa potreby.

Záver

Či už sa rozhodnete pozorovať mesiac, planéty slnečnej sústavy, hviezdy či dokonca deep sky objekty, ide o výnimočný zážitok, ktorý sa rozhodne oplatí vyskúšať.

Pamätajte, že výsledný pozorovateľský zážitok závisí predovšetkým od Vášho vybavenia a Vašich skúseností. Veríme, že Vám tento článok poskytol mnoho užitočných informácii o tom, aké konkrétne objekty možno reálne pozorovať cez teleskop, a bol pre Vás inšpiráciou k astronomickým pozorovaniam.